Presun na ďalšiu farmu, v poradí už tretiu, nám priniesol
niekoľko zmien. Prvou pozitívnou zmenou bola denná teplota, ktorá je v oblasti
Hawke’s Bay vždy o čosi vyššia ako inde na Novom Zélande. Ďalšou zmenou
bol samotný dom - už to nie je trápna drevená chalúpka, ale rovno dom zo slamy. Prekvapivo riadne
izolovaný a teplý, čomu aj celkom rozumiem, keďže sa nachádza vysoko na
kopci a fúka tu asi často. Za interiér by sa nemusel hanbiť žiaden
hipster. Ono, majiteľka Vicky je tak trochu alternatívna - šije si vlastné
oblečenie, nemá televízor ani internet a nábytok si nakupuje výhradne v second
handových obchodoch. A keďže miluje vintage, vyzerá to u nej takto:
Vicky je učiteľkou v materskej škole a žije
sama so psíkom Poly. Ako väčšina miestnych farmárov, aj ona sa snaží žiť v čo
najväčšej miere sebestačne. To znamená, že vodu zohrieva solárnymi panelmi, na
záhradke pestuje, čo sa dá a recykluje všetko možné. V komposte si
dokonca chová červíky a niekedy zbiera na pobreží morské riasy, lebo je to
vraj prospešné na pestovanie zeleniny. Záchod má síce v dome, ale miesto
splachovania hádžeme do diery slamu. Nikam necestuje a najradšej je len
tak doma. Veľmi vtipné preto bolo, keď sa nás pri našom príchode pýtala, odkiaľ
sme. Pri odpovedi „Slovakia, former Czechoslovakia“ (lebo tak si nás aspoň
niektorí zaradia) vyberá atlas z roku 1982 a snaží sa zorientovať.
Pri každom telefonáte potom nadšene rozpráva, ako má wwooferov zo Slávie, bývalej
Juhoslávie. Po našej asi tretej oprave sme boli už len wwooferi z východnej
Európy :-).
Občas sa Vicky domov z práce ani nevráti, len dá vedieť, že
spí u jej frajera Richarda a máme celý dom len pre seba. To je inak
veľmi zaujímavá spoločná črta zatiaľ všetkých farmárov, u ktorých sme boli
- všetci majú odrastené deti, sú rozvedení a majú nového partnera. Keď som
sa Vicky opýtala, či je to takto bežné alebo je to len náhoda, len mi s úsmevom
odpovedala, že to je „New Zealand style“.
Hmmm...
Ďalší výlet sme podnikli v Te Mata Trust Parku. Miernym sklamaním
bolo zistenie, že na vrchol hory sa dá vyjsť aj autom, no samozrejme sme si to
vyšľapali z dolného parkoviska. Túra to nebola dlhá, okruh nám trval asi 2
hodiny. Po ceste sme videli množstvo bežcov, pôvodný les a kochali sa krásnymi
výhľadmi na okolité pasienky s dobytkom. Tiež sme našli v skalách rôzne
mušle a fosílie, čo je vcelku neuveriteľné, keďže sme v nadmorskej výške
okolo 350 m.n.m..
Na farme sme strávili jeden týždeň a bola to zase iná
skúsenosť. Vicky nám nekonečne ďakovala za odvedenú prácu, my sme jej ani
nemali veľmi za čo ďakovať, keďže väčšinu jedál sme si varili sami, spali sme
na terase a tak podobne. Našim ďalším cieľom je hlavné mesto Wellington a
ešte predtým sme si vymysleli víkendový výlet na úplný juh severného ostrova ku
Cape Palliser...juchuuu.
Vyzera to tam mrte! Posielame vam pozitivnu energiu z Kanady. Piste dalej!
ReplyDeleteAhoj! Paci sa mi dom zo slamy, velmi pekne. A cerstve avokado, yum! Mohla by som jest im kazdy den.
ReplyDelete