Ubytovanie na prvých sedem dní
sme si zariadili cez Airbnb v záhradnom domčeku u Maree
a Marcusa. Bolo to trochu ďalej od centra Aucklandu, ale zase, to centrum
sme až tak k životu nepotrebovali.
Prvú noc sme spali ako zarezaní
skoro do 11:00 a cez deň sme na pláne nemali vôbec nič, teda okrem
regenerácie a adaptovania sa na časový posun, ktorý bol v tom čase 11
hodín (teraz je to už 12). Nevydržalo nám to však dlho a už sme mali
potrebu ísť von a popozerať sa po okolí. Vhodným dôvodom bola kúpa redukcí
do elektrických zástrčiek. Vybrali sme sa teda autobusom do nákupného centra.
Ulice sú krásne uhladené, plné jednopodlažných drevených domčekov
s malými záhradkami (trochu mi to pripomína seriál Zúfalé manželky, len
tie domy sú menšie). Celkom nás zaskočilo niekoľko bosých ľudí, ktorí sa len
tak prechádzajú po ulici a nechápeme... (k tejto téme sa ešte vrátim
v inom blogu ;-)).
Stojíme pri ceste a čakáme
na autobus. Celkom výzva bolo vôbec
zorientovať sa, ktorým smerom potrebujeme ísť a v akom smere chodia
autá. Jazdí sa tu totiž naľavo. Tiež netušíme, aký systém funguje na Novom
Zélande. Nakoniec sme však všetko zvládli :-).
Veľmi milo nás prekvapilo a mierne aj zaskočilo, že ľudia pri vystupovaní
ďakujú cez celý autobus šoférovi slovami: „Thank
you, driver.“. (čo sme si aj rýchlo osvojili - samozrejme autobusy tu
nevyzerajú ako u nás 39-ina z/do Mlynskej doliny).
Nákupné centrum St. Lukes Mall vyzerá
ako shopping centrá u nás: potraviny, rôzne obchody, kiná, food court atď. Hneď
v prvom obchode sme našli redukciu, stála síce 30 novozélandských dolárov
(kurz: 1 NZD = cca 0,64 EUR), ale pri kúpe dvoch je zľava 40%. Celkovo tu zľavy v obchodoch fungujú inak. Ušetríte,
ak si kúpite viac výrobkov naraz. A to aj pri tovare ako vysávače alebo
elektronika. Označenie zliav je riadne viditeľné, zato ceny nájdete veľmi
ťažko.
Prvý novozélandský obed máme v Subway-i, aby sme telo
predsalen nešokovali toľkými zmenami :-).
Ako sa ukázalo, nakoniec sme ho kvôli cenám nešokovali celý týždeň,
ale zase treba povedať, že až taká exotika to tu nie je – bežné sú ázijské
bistrá, sushibary, fish&chips atď.. Potraviny sú tu dosť drahé, takže
nakupujeme dosť striedmo. Na večeru sme si zvykli jesť len zeleninové šaláty, keďže tá je tu najlacnejšia (ale určite nie
lacnejšia ako u nás).
Na druhý deň sme šli pozrieť už
aj do centra, ktoré nie je nič viac ako hlavná ulica Queen street, veľký park
a prístav. Nič prevratné. Vo vedľajšej uličke je ešte sky tower, vraj najvyššia budova na južnej pologuli, ktorú môžeme
vidieť naozaj odvšadiaľ. My máme však iné povinnosti. Najprv kúpa SIM kariet
a potom na poštu požiadať si o IRD číslo, ktoré potrebujeme, ak chceme na
Novom Zélande pracovať. Čo sa týka SIM kariet, je celkom problém kúpiť program
s rozumným počtom mobilných dát. S internetom je tu všeobecne dosť problém, keďže u nich neexistuje
neobmedzený a stojí strašne veľa (či už mobilný alebo nie). Zlaté Arménsko, kde
sme mali za 2 eurá neobmedzený internet a kredit na telefonovanie...
Dni sa predlžujú, takže aj
o šiestej je stále vhodná doba na sightseeing.
Centrum sme si prešli celkom rýchlo, zima nás popohnala. Mali sme však celkom
produktívny deň :-).
Z úvodných povinností nám ku
šťastiu chýbajú ešte 2 veci: auto a farma, kde môžeme začať pracovať.
Čo sa týka auta, inzeráty
sme hľadali cez internet a veru, v tom čase ich nebolo najviac...
Boli sme na dvoch obhliadkach a jedno auto, konkrétne Honda Odyssey ročník 1995 s vybudovanou posteľou, sme si rovno
na druhý deň kúpili od španielskeho páru. Ako sa neskôr ukázalo, auto sme celkom
preplatili a nebolo bezproblémové. Senzáciou pre nás však bolo niečo iné,
a to prepis auta :-).
Prídeme na poštu, predávajúci vypíše krátky formulár, my vypíšeme druhý, pri
okienku zaplatíme 9 dolárov a je to. Teta nám dá niečo ako technický
preukaz a Milan je majiteľom ďalšie auta v najlepších rokoch :-D.
Hľadanie farmy bol na začiatku trochu boj – predsalen to robíme na
poslednú chvíľu. Všetky kontakty sme našli na oficiálnej stránke wwoof, čo je skratka pre Willing
Workers on Organic Farms. Znamená to, že budeme pracovať u niekoho na
farme za ubytovanie a stravu. Na rozbeh je to celkom fajn, lebo stretneme
nových ľudí a lepšie spoznáme krajinu. Sezóna na zber ovocia (platená
práca) sa aj tak ešte nezačala, keďže je len jar. Nakoniec sa podarilo a čaká
ná 4-hodinová cesta do mestečka Whakatane (čítaj Fakatáne). Správy
z prvých pracovných povinností už čoskoro :-).
Fotky z výletu na jednu z Aucklandských sopiek One Tree Hill:
Výhľad na Auckland:
Ovceee:
Ďalšie fotky nájdete tu.
Borgata Hotel Casino & Spa
ReplyDeleteWith a stay at 군산 출장마사지 Borgata Hotel Casino & 대전광역 출장샵 Spa, you'll be centrally located in 충청남도 출장샵 Atlantic 창원 출장안마 City, 아산 출장안마 steps from Golden Nugget Atlantic City and 1.1 mi