Wednesday, November 26, 2014

Rozbiehací týždeň v Aucklande

Ubytovanie na prvých sedem dní sme si zariadili cez Airbnb v záhradnom domčeku u Maree a Marcusa. Bolo to trochu ďalej od centra Aucklandu, ale zase, to centrum sme až tak k životu nepotrebovali.


Prvú noc sme spali ako zarezaní skoro do 11:00 a cez deň sme na pláne nemali vôbec nič, teda okrem regenerácie a adaptovania sa na časový posun, ktorý bol v tom čase 11 hodín (teraz je to už 12). Nevydržalo nám to však dlho a už sme mali potrebu ísť von a popozerať sa po okolí. Vhodným dôvodom bola kúpa redukcí do elektrických zástrčiek. Vybrali sme sa teda autobusom do nákupného centra.

Ulice sú krásne uhladené, plné jednopodlažných drevených domčekov s malými záhradkami (trochu mi to pripomína seriál Zúfalé manželky, len tie domy sú menšie). Celkom nás zaskočilo niekoľko bosých ľudí, ktorí sa len tak prechádzajú po ulici a nechápeme... (k tejto téme sa ešte vrátim v inom blogu ;-)).


Stojíme pri ceste a čakáme na autobus. Celkom výzva bolo vôbec zorientovať sa, ktorým smerom potrebujeme ísť a v akom smere chodia autá. Jazdí sa tu totiž naľavo. Tiež netušíme, aký systém funguje na Novom Zélande. Nakoniec sme však všetko zvládli :-). Veľmi milo nás prekvapilo a mierne aj zaskočilo, že ľudia pri vystupovaní ďakujú cez celý autobus šoférovi slovami: „Thank you, driver.“. (čo sme si aj rýchlo osvojili - samozrejme autobusy tu nevyzerajú ako u nás 39-ina z/do Mlynskej doliny).

Nákupné centrum St. Lukes Mall vyzerá ako shopping centrá u nás: potraviny, rôzne obchody, kiná, food court atď. Hneď v prvom obchode sme našli redukciu, stála síce 30 novozélandských dolárov (kurz: 1 NZD = cca 0,64 EUR), ale pri kúpe dvoch je zľava 40%. Celkovo tu zľavy v obchodoch fungujú inak. Ušetríte, ak si kúpite viac výrobkov naraz. A to aj pri tovare ako vysávače alebo elektronika. Označenie zliav je riadne viditeľné, zato ceny nájdete veľmi ťažko.  

Prvý novozélandský obed máme v Subway-i, aby sme telo predsalen nešokovali toľkými zmenami :-). Ako sa ukázalo, nakoniec sme ho kvôli cenám nešokovali celý týždeň, ale zase treba povedať, že až taká exotika to tu nie je – bežné sú ázijské bistrá, sushibary, fish&chips atď.. Potraviny sú tu dosť drahé, takže nakupujeme dosť striedmo. Na večeru sme si zvykli jesť len zeleninové šaláty, keďže tá je tu najlacnejšia (ale určite nie lacnejšia ako u nás).

Na druhý deň sme šli pozrieť už aj do centra, ktoré nie je nič viac ako hlavná ulica Queen street, veľký park a prístav. Nič prevratné. Vo vedľajšej uličke je ešte sky tower, vraj najvyššia budova na južnej pologuli, ktorú môžeme vidieť naozaj odvšadiaľ. My máme však iné povinnosti. Najprv kúpa SIM kariet a potom na poštu požiadať si o IRD číslo, ktoré potrebujeme, ak chceme na Novom Zélande pracovať. Čo sa týka SIM kariet, je celkom problém kúpiť program s rozumným počtom mobilných dát. S internetom je tu všeobecne dosť problém, keďže u nich neexistuje neobmedzený a stojí strašne veľa (či už mobilný alebo nie). Zlaté Arménsko, kde sme mali za 2 eurá neobmedzený internet a kredit na telefonovanie...

                      .

Dni sa predlžujú, takže aj o šiestej je stále vhodná doba na sightseeing. Centrum sme si prešli celkom rýchlo, zima nás popohnala. Mali sme však celkom produktívny deň :-).

Jeden slnečný deň sme sa vybrali aj do Aucklandskej ZOO. Nebudem vám klamať, šli sme tam najmä kvôli vtákovi kiwi, ktorý žije len na Novom Zélande a vo voľnej prírode ho zazriete veľmi veľmi zriedka. Keďže je kiwi nočný živočích, fotka v tmavom presklenom výbehu bola nezrealizovateľná. Ale videli sme ho!!! Inak je ZOO trochu iná ako v Bratislave. Je tu menej zvierat, z čoho som bola mierne sklamaná, ale na druhej strane majú oveľa väčšie výbehy a od návštevníkov sú oddelené oveľa menšími plotmi. Napríklad opice sú oddelené vodnými priehradami a nie klietkami, ako to je na Slovensku.


Z úvodných povinností nám ku šťastiu chýbajú ešte 2 veci: auto a farma, kde môžeme začať pracovať.

Čo sa týka auta, inzeráty sme hľadali cez internet a veru, v tom čase ich nebolo najviac... Boli sme na dvoch obhliadkach a jedno auto, konkrétne Honda Odyssey ročník 1995 s vybudovanou posteľou, sme si rovno na druhý deň kúpili od španielskeho páru. Ako sa neskôr ukázalo, auto sme celkom preplatili a nebolo bezproblémové. Senzáciou pre nás však bolo niečo iné, a to prepis auta :-). Prídeme na poštu, predávajúci vypíše krátky formulár, my vypíšeme druhý, pri okienku zaplatíme 9 dolárov a je to. Teta nám dá niečo ako technický preukaz a Milan je majiteľom ďalšie auta v najlepších rokoch :-D.

Hľadanie farmy bol na začiatku trochu boj – predsalen to robíme na poslednú chvíľu. Všetky kontakty sme našli na oficiálnej stránke wwoof, čo je skratka pre Willing Workers on Organic Farms. Znamená to, že budeme pracovať u niekoho na farme za ubytovanie a stravu. Na rozbeh je to celkom fajn, lebo stretneme nových ľudí a lepšie spoznáme krajinu. Sezóna na zber ovocia (platená práca) sa aj tak ešte nezačala, keďže je len jar. Nakoniec sa podarilo a čaká ná 4-hodinová cesta do mestečka Whakatane (čítaj Fakatáne). Správy z prvých pracovných povinností už čoskoro :-). 


Fotky z výletu na jednu z Aucklandských sopiek One Tree Hill:

Výhľad na Auckland:


Ovceee:





Ďalšie fotky nájdete tu.



No comments:

Post a Comment