Naša cesta na Nový Zéland sa začala
17.10.2014 o 5:00 ráno na letisku v Prahe, kde sme si check-inli naše
tri obrovské kusy batožiny a plní očakávaní (alebo aj mierne unavení
z krátkeho spánku) nastupujeme do lietadla smer Auckland s prestupom v Amsterdame a jednodňovým stopoverom v Taipei. Sme celkom nedočkaví, keďže sme ešte
tak dlho v lietadle nesedeli.
Nakoniec sme let prežili úplne v pohode, teda až na deficit spánku, ktorý vznikol prechodom na taiwanské časové pásmo. V praxi to znamená, že o nejakej 17:00 nášho času letušky zastreli okná a zhasli svetlá a mali sme spať. Samozrejme sme to odignorovali a pozerali filmy. Keď sme sa konečne zlomení únavou ako tak uložili na spánok, budili nás s raňajkami. Pristávame v Bangkoku, kde máme palivovú zastávku. Bohužiaľ nemôžeme počkať v lietadle a tak nevyspatí okupujeme dve hodiny lavičku na letisku. Inak, thajské písmo je veľmi pôsobivé:
Z Bangkoku sú to do Taipei
už len nejaké tri hodinky, ktoré zbehli pomerne rýchlo. Na Taiwane pristávame o 14:00 miestneho času. Keďže Slováci víza nepotrebujú, na letisku sme vybavení celkom rýchlo (dokonca s nami dorazila všetka batožina). Po sprche na hosteli vyrážame rovno do mesta. Dať si šlofíka by malo za následok spánok do rána a to predsa nechceme :-). Keďže je už večer, ako prvá zastávka našej návštevy sa ponúka night market (nočný trh) v štvrti Shilin,
kde to vraj celkom žije. Night marketov je v meste množstvo, no ako správni
turisti sme zamierili rovno na ten najpreplnenejší (alebo aj sprievodcom
odporúčaný).
Nájsť ho nebol problém.
K dispozícii sme mali samozrejme mapu, ale zo stanice metra stačilo nasledovať
davy ľudí. Tak sme sa teda zaradili do radu, ktorý postupne prechádzal úzkymi
uličkami pomedzi obchodíky a stánky. Keďže sme už aj dosť hladní,
poškuľujeme po nejakých stánkoch s jedlom. Smola...v tejto časti má
prevahu oblečenie. Pripomína mi to trochu Miletičku, teda až na tie masy ľudí. Keď sme už konečne narazili na stánok
s občerstvením, ukázalo sa, že sa tam dá kúpiť len čaj - ľadový a na výber sú
rôzne druhy. Ako sme sa neskôr dozvedeli, slovenská novinka bubble tea pochádza
práve z Taiwanu. Tak teda ochutnávame a nedopité vyhadzujeme - je to
neuveriteľne sladké... A neskôr už vidíme aj stánky s jedlom. Čo však cítime,
tomu nijako nenasvedčuje - hrozný zápach, pri ktorom človeku trikrát prejde chuť
do jedla.... už, aby sme boli z jeho dosahu... Mali sme totiž šťastie na
legendárne stinky tofu (viac info tu: http://en.wikipedia.org/wiki/Stinky_tofu). Po ceste sme natrafili na jeden budhistický
chrám. Trochu sme si ho aj popozerali, no keďže všade bolo veľa ľudí
s jedlom, naše mysle boli úplne niekde inde. Tu sme aj stretli skupinu
Slovákov, ktorí na Taiwane študujú činštinu. Tak ťaháme múdrosti a len tak
„ohovárame“ miestnych :-).
Následne sme sa dostali aj k vysnívanému jedlu - dali sme si palacinku s kuracím
mäskom a šalátom. Kto by však čakal slanú palacinku, ten by bol sklamaný.
Vlastne pred týmito ich šialenými kombináciami slaného a sladkého nás varovali aj naši slovenskí kamaráti. Nemusím však hovoriť, že ja napriek
tomu sme sa najedli do sýtosti
.
Nedeľu 19.10. máme takmer
celú na objavovanie krás mesta Taipei. Do Aucklandu letíme
až o 23:00, takže času dosť. To, že sme šli nakoniec na letisko
taxíkom dosť veľkou rýchlosťou, aby sme stihli check-in, radšej zamlčím...
Naše ďalšie kroky vedú do
konzumnej štvrte Ximending. Na budovách sú obrovské reklamné plagáty, na
uliciach davy ľudí a v obchodoch predávajú všetko od suvenírov, cez
kvantá oblečenia až po filmové postavičky. Riadne to tu veru žije. Po včerajšom
nočnom trhu však vonkoncom nemáme náladu prebíjať sa davom, tak sme si ešte
pozreli pravidelný nedeľný hipsterský trh pri Red house a poberáme sa na
metro k chrámu Longshan. Na Taipei je celkom fajn, že skoro všetky
pamiatky sú pri stanici metra, takže ak aj nemáte veľa času, dá sa toho stihnúť
veľa. Apropo metro, je tu prekvapivo veľa príkazov a pravidiel (trochu mi
to pripomína Kosku) a ľudia ich aj dodržiavajú. Na príchod metra sa
napríklad čaká v rade v rozmedzí naznačených čiar na podlahe; nech je
metro akokoľvek plné, prioritné sedadlá pre starších sú vždy voľné alebo vás
pracovník metra upozorní, aby ste v metre nežúvali žuvačku (true story),
jedlo a nápoje sú tam totiž zakázané.
Veľmi nás napríklad pobavilo, že bôžik literatúry je veľmi obľúbený medzi študentmi počas skúškového obdobia.
Keďže sme presvedčení o tom,
že máme ešte veľa času, ideme sa pozrieť aj na chrám Bao’an, ktorý je zapísaný
v UNESCO. Je už síce dosť veľa hodín, ale chrámy sú otvorené do neskorého
večera. Najprv sa poprechádzame po parku, ktorý sa nachádza hneď oproti
a potom sa ideme pozrieť na tú nádheru. Obdivujeme maľby na vonkajších stenách
a potom tie zlaté sochy bôžikov vo vnútri. Všetko je také exotické.
Už je po siedmej a
musíme sa poponáhľať na hostel po veci a rýchlo na letisko. Nestačí, že máme
časový sklz, ešte nás aj navigujem do zlého metra, čo je pol hodinka navrch.
Nakoniec sme teda skončili v spomínanom taxíku - lietadlo sme stihli :-). Dokonca
sme na letisku stáli ešte aj 45 minút po plánovanom odlete... bol totiž nejaký problém
s lietadlom.
Po oprave už ide všetko ako po masle. Čaká nás časový posun o 5 hodín. Najprv
palivová zastávka v Sydney, opäť s prestupom a kontrolami na
letisku, a potom už konečne náš cieľ - Auckland. Pristáli sme 20.10.2014. Počasie nie je žiadna sláva
(najmä po tom Taipei). Prší a je zima. Povedala by som, že je tu taká
naša jeseň. Zatiaľ sme si v tomto ohľade neprilepšili, uvidíme ako ďalej :-).
Viac fotiek nájdete tu.
Viac fotiek nájdete tu.
No comments:
Post a Comment