Naša cesta k protinožcom a spoznávanie Taipei

Naša cesta na Nový Zéland sa začala 17.10.2014 o 5:00 ráno na letisku v Prahe, kde sme si check-inli naše tri obrovské kusy batožiny a plní očakávaní (alebo aj mierne unavení z krátkeho spánku) nastupujeme do lietadla smer Auckland s prestupom v Amsterdame a jednodňovým stopoverom v Taipei. Sme celkom nedočkaví, keďže sme ešte tak dlho v lietadle nesedeli.

Nakoniec sme let prežili úplne v pohode, teda až na deficit spánku, ktorý vznikol prechodom na taiwanské časové pásmo. V praxi to znamená, že o nejakej 17:00 nášho času letušky zastreli okná a zhasli svetlá a mali sme spať. Samozrejme sme to odignorovali a pozerali filmy. Keď sme sa konečne zlomení únavou ako tak uložili na spánok, budili nás s raňajkami. Pristávame v Bangkoku, kde máme palivovú zastávku. Bohužiaľ nemôžeme počkať v lietadle a tak nevyspatí okupujeme dve hodiny lavičku na letisku. Inak, thajské písmo je veľmi pôsobivé:

Z Bangkoku sú to do Taipei už len nejaké tri hodinky, ktoré zbehli pomerne rýchlo. Na Taiwane pristávame o 14:00 miestneho času. Keďže Slováci víza nepotrebujú, na letisku sme vybavení celkom rýchlo (dokonca s nami dorazila všetka batožina). Po sprche na hosteli vyrážame rovno do mesta. Dať si šlofíka by malo za následok spánok do rána a to predsa nechceme :-). Keďže je už večer, ako prvá zastávka našej návštevy sa ponúka night market (nočný trh) v štvrti Shilin, kde to vraj celkom žije. Night marketov je v meste množstvo, no ako správni turisti sme zamierili rovno na ten najpreplnenejší (alebo aj sprievodcom odporúčaný).

Nájsť ho nebol problém. K dispozícii sme mali samozrejme mapu, ale zo stanice metra stačilo nasledovať davy ľudí. Tak sme sa teda zaradili do radu, ktorý postupne prechádzal úzkymi uličkami pomedzi obchodíky a stánky. Keďže sme už aj dosť hladní, poškuľujeme po nejakých stánkoch s jedlom. Smola...v tejto časti má prevahu oblečenie. Pripomína mi to trochu Miletičku, teda až na tie masy ľudí. Keď sme už konečne narazili na stánok s občerstvením, ukázalo sa, že sa tam dá kúpiť len čaj - ľadový a na výber sú rôzne druhy. Ako sme sa neskôr dozvedeli, slovenská novinka bubble tea pochádza práve z Taiwanu. Tak teda ochutnávame a nedopité vyhadzujeme - je to neuveriteľne sladké... A neskôr už vidíme aj stánky s jedlom. Čo však cítime, tomu nijako nenasvedčuje - hrozný zápach, pri ktorom človeku trikrát prejde chuť do jedla.... už, aby sme boli z jeho dosahu... Mali sme totiž šťastie na legendárne stinky tofu (viac info tu: http://en.wikipedia.org/wiki/Stinky_tofu). Po ceste sme natrafili na jeden budhistický chrám. Trochu sme si ho aj popozerali, no keďže všade bolo veľa ľudí s jedlom, naše mysle boli úplne niekde inde. Tu sme aj stretli skupinu Slovákov, ktorí na Taiwane študujú činštinu. Tak ťaháme múdrosti a len tak „ohovárame“ miestnych :-). Následne sme sa dostali aj k vysnívanému jedlu - dali sme si palacinku s kuracím mäskom a šalátom. Kto by však čakal slanú palacinku, ten by bol sklamaný. Vlastne pred týmito ich šialenými kombináciami slaného a sladkého nás varovali aj naši slovenskí kamaráti. Nemusím však hovoriť, že ja napriek tomu sme sa najedli do sýtosti

.

Nedeľu 19.10. máme takmer celú na objavovanie krás mesta Taipei. Do Aucklandu letíme až o 23:00, takže času dosť. To, že sme šli nakoniec na letisko taxíkom dosť veľkou rýchlosťou, aby sme stihli check-in, radšej zamlčím...

Keďže sa náš hostel nachádzal v pešej vzdialenosti veže Taipei 101 (niekdajšej najvyššej budovy na svete), nejdeme tam :-D. Namiesto toho nám bola odporúčaná prechádzka na neďalekú Elephant Mountain (Slonia hora), odkiaľ je krásny výhľad na mesto. Čo by bola u nás prechádzka na minimálne hodinu po cik-cak chodníčkoch, tu to prevýšenie vyriešili prudkými schodmi dohora. S mojou chabou kondičkou to bez pravidelných prestávok na lapenie dychu nejde. Ten kontrast, keď z rušných ulíc odbočíte do hustého lesa pripomínajúceho džungľu, je však úžasný. Výhľady tiež stoja za to, tak fotím ako divá. V tejto oblasti je veľmi veľa chodníkov k roztrúseným chrámom, no keďže nemáme toľko času, vraciame sa na metro smer centrum. 

 

Naše ďalšie kroky vedú do konzumnej štvrte Ximending. Na budovách sú obrovské reklamné plagáty, na uliciach davy ľudí a v obchodoch predávajú všetko od suvenírov, cez kvantá oblečenia až po filmové postavičky. Riadne to tu veru žije. Po včerajšom nočnom trhu však vonkoncom nemáme náladu prebíjať sa davom, tak sme si ešte pozreli pravidelný nedeľný hipsterský trh pri Red house a poberáme sa na metro k chrámu Longshan. Na Taipei je celkom fajn, že skoro všetky pamiatky sú pri stanici metra, takže ak aj nemáte veľa času, dá sa toho stihnúť veľa. Apropo metro, je tu prekvapivo veľa príkazov a pravidiel (trochu mi to pripomína Kosku) a ľudia ich aj dodržiavajú. Na príchod metra sa napríklad čaká v rade v rozmedzí naznačených čiar na podlahe; nech je metro akokoľvek plné, prioritné sedadlá pre starších sú vždy voľné alebo vás pracovník metra upozorní, aby ste v metre nežúvali žuvačku (true story), jedlo a nápoje sú tam totiž zakázané. 

Chrám Longshan je nádherný. Akurát tam bola nejaká slávnosť a o to viac sme si toto duchovné miesto užili. Všetci pritomní sú otočení k soche nejakého bôžika, v rukách držia zapálené aromatické tyčinky a klaňajú sa. Do toho hrá meditačná a veľmi chytľavá melódia. Je veľmi jednoduché ponoriť sa do tejto príjemnej atmosféry. Zaujímavosťou je, že tu nie je len jeden "oltár". Ľudia sa klaňajú rôznym bôžikom. 

Veľmi nás napríklad pobavilo, že bôžik literatúry je veľmi obľúbený medzi študentmi počas skúškového obdobia.

 

Pomaly sa stmieva a my toho chceme stihnúť ešte veľa. Ideme teda rýchlo k pamätníku Chiang Kai-sheka, prvého vládcu na Taiwane. Je to veľké námestie s operou, parkom a obrovským monumentom so sochou vládcu. K nemu vedie 88 schodov, presne toľko, koľko rokov sa dožil Chiang Kai-shek. Vnútri je aj jemu venované múzeum, no je neskoro a už je zatvorené. Len sa otočím, že si odfotím park zhora, a už zatváranú aj monument. Stihli sme to len tak tak.

Keďže sme presvedčení o tom, že máme ešte veľa času, ideme sa pozrieť aj na chrám Bao’an, ktorý je zapísaný v UNESCO. Je už síce dosť veľa hodín, ale chrámy sú otvorené do neskorého večera. Najprv sa poprechádzame po parku, ktorý sa nachádza hneď oproti a potom sa ideme pozrieť na tú nádheru. Obdivujeme maľby na vonkajších stenách a potom tie zlaté sochy bôžikov vo vnútri. Všetko je také exotické. 

Už je po siedmej a musíme sa poponáhľať na hostel po veci a rýchlo na letisko. Nestačí, že máme časový sklz, ešte nás aj navigujem do zlého metra, čo je pol hodinka navrch. Nakoniec sme teda skončili v spomínanom taxíku - lietadlo sme stihli :-). Dokonca sme na letisku stáli ešte aj 45 minút po plánovanom odlete... bol totiž nejaký problém s lietadlom.  

Po oprave už ide všetko ako po masle. Čaká nás časový posun o 5 hodín. Najprv palivová zastávka v Sydney, opäť s prestupom a kontrolami na letisku, a potom už konečne náš cieľ - Auckland. Pristáli sme 20.10.2014. Počasie nie je žiadna sláva (najmä po tom Taipei). Prší a je zima. Povedala by som, že je tu taká naša jeseň. Zatiaľ sme si v tomto ohľade neprilepšili, uvidíme ako ďalej :-).

Viac fotiek nájdete tu.